Staršie výskumy

>

>

Staršie výskumy​

Prvými prácami, ktoré si všímali aj topografiu Košíc, sprvu najmä významné budovy, sú kroniky košických autorov z 18. až 19. storočia (J. B. Trsťanský, J. Tutkó, J. Plath). K nim možno priradiť tiež heslá v dobových geografických slovníkoch a lexikónoch.[1] Viaceré údaje k životu v meste na konci 19. storočia obsiahla monografia o Abovsko-turnianskej župe.[2]

            V období 1. ČSR sa košickými dejinami zaoberal intenzívnejšie iba Vojtech (Béla) Wick, ktorý napísal niekoľko monografií venovaných sakrálnym pamiatkam. Svoj výskum zavŕšil vôbec prvou publikovanou monografiou o histórii Košíc.[3] Krátko predtým prišiel Václav Mencl s prvým urbanisticky poňatým, síce len stručným náhľadom na najstaršiu fázu formovania mestského jadra.[4]

            V druhej polovici 20. storočia sa výskum dejín Košíc zintenzívnil, sofistikoval a diverzifikoval, ale stále spočíval na iniciatíve niekoľkých jednotlivcov. Nevzniklo totiž inštitucionalizované a širšie personálne zázemie, pre ktoré by daná problematika predstavovala prvoradý cieľ. Na sériu vedeckých monografií o vybraných mestách na Slovensku zo 60. rokov nadviazal Ondrej R. Halaga svojou knihou Právny, územný a populačný vývoj mesta Košice. Na rozdiel od klasických mestských monografií je v tomto prípade, ako napovedá už názov, pozornosť venovaná zvoleným štruktúram, súčastiam košických dejín od stredoveku do 20. storočia. Ondrej R. Halaga tu vôbec ako prvý skúmal topografiu Košíc (vnútromestské ulice a predmestia), vývoj populácie i dlhodobejšie hospodárske zmeny. Vzhľadom k absencii iných výskumov sa opieral predovšetkým o vlastné archívne bádanie.[5] Mladšie historické, ale už aj archeologické a pamiatkové výskumy síce priniesli ďalšie upresňujúce i korigujúce zistenia, avšak uvedená monografia Ondreja R. Halagu ostáva dosiaľ základnou a vlastne jedinou prácou o topografickom vývoji Košíc naprieč viacerými obdobiami. V 80. rokoch Michal PotemraMária Mihoková vydali tematické bibliografie k niektorým sféram života Košíc medzi polovicou 19. storočia až začiatkom 20. storočia, ktorých úvodné texty priniesli aj informácie o dobovom územnom a stavebnom vývine mesta.[6] Pre centrum Košíc dlho absentoval archeologický výskum, takže archeologická topografia zo začiatku 90. rokov zaznamenala prevažne okolitý priestor mestských častí a priľahlý okres.[7] 

            Koniec 20. storočia a začiatok 21. storočia priniesol čiastočné zmeny, ktoré spätne možno vnímať ako prísľub súčasného i budúceho zintenzívňujúceho sa poznávania dejín Košíc a ich urbanizmu. Objavili sa popularizačno-odborné publikácie, ktoré za využitia vizuálneho archívneho materiálu (fotografií, pohľadníc, grafík) predstavili tunajšie novoveké mestské prostredie.[8] Pridali sa k nim taktiež články o urbanizme daného obdobia.[9] Obzvlášť pozitívnym je nárast počtu archeologických výskumov a predovšetkým ich kvality aj dokumentácie. Nálezy k stredovekým dejinám zosumarizoval a vyhodnotil vo svojej nepublikovanej dizertačnej práci Rastislav Rusnák.[10] Po archeologickej stránke však ostáva stále veľa nejasností. V danom ohľade je nateraz najviac preskúmanou témou mestské opevnenie, ktorého vývojom sa v niekoľkých článkoch zaoberali Jozef Duchoň[11] a Marcela Ďurišová.[12] Najmä v takomto kontexte predstavil prvý menovaný stavebný historik aj viaceré plány Košíc z 18. a 19. storočia.[13] Monografické spracovanie majú krátke dejiny košickej citadely z konca 17. storočia a začiatku 18. storočia.[14] 

Napriek rastúcemu počtu prác sú potrebné ďalšie analýzy parciálnych tém i výsledné syntetizujúce diela k topografii a urbanistickému vývoju. Citeľným je nerovnomerné spracovanie jednotlivých období a málo rozvinutý interdisciplinárny prístup. Historici už venovali značnú pozornosť stredoveku a začiatku raného novoveku, ku ktorým je ale toho podstatne menej známeho po archeologickej a stavebno-historickej stránke. Najväčší výskumný dlh sa týka prvých storočí novoveku, najmä 18. storočia. Nedávne historické výskumy priniesli aspoň viac zistení k „dlhému“ 19. storočiu. Aktuálny projekt Historický atlas mesta Košice preto nemôže kompenzovať absentujúce syntézy, hoci členovia výskumného tímu bližšie riešili vybrané výskumné problémy. Vyhotovené mapové podklady reflektujú zlomové obdobia vývoja Košíc podľa štandardov ostatných národných projektov historických atlasov miest (predurbánne osídlenie, vznik mesta, topografia Košíc koncom stredoveku, zmeny v ranom novoveku a z nich vyplývajúca topografia mesta v druhej polovici 18. storočia, stav tesne pred industrializáciou podľa katastrálnej mapy z roku 1868, súhrnný stavebno-územný vývoj mesta do roku 1912). Vďaka elektronickej forme bude možné tieto podklady ďalej dopĺňať, korigovať, ale aj rozširovať o ďalší textový komentár a vizuálny materiál.

[1] Prehľad : ALBERTOVÁ, Henrieta. Mesto Košice vo svetle najstarších historikov a kronikárov. In: ŠUTAJ, Štefan (ed.). Košice a dejiny – dejiny Košíc. Košice : UPJŠ, 2011, s. 35-47.

[2] SZIKLAY, János – BOROVSZKY, Samu (eds.). Magyarország vármegyei és városai. Abauj–Torna vármegye és Kassa. Budapest : Apollo, 1896.

[3] WICK, Béla. Kassa története és müemlékei. Kassa 1941.

[4] MENCL, Václav. Košice. In: Středověká města na Slovensku. Bratislava 1938, s. 79-85.

[5] HALAGA, R. Ondrej. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967.

[6] Napr. POTEMRA, Michal. Politický život v Košiciach v rokoch 1848 – 1900 I. – II. Košice : Štátna vedecká knižnica, 1983; MIHOKOVÁ, Mária. Hospodársky život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918 I. – II. Košice : Štátna vedecká knižnica, 1984 a ďalšie.

[7] LAMIOVÁ-SCHMIEDLOVÁ, Mária – MIROŠŠAYOVÁ, Elena. Archeologická topografia Košice. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991.  

[8] NĚMEC, Zdeněk – DUCHOŇ, Jozef – RYBÁROVÁ, Kristína. Košice 1780 – 1918. Sečovce : Pergamen s.r.o., 1994; GAŠPAR, Ján. Košice – Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach I. časť. Poprad : Región Poprad, 2011.

[9] Napr. NĚMEC, Zdeněk. Náčrt územného a stavebného vývoja Košíc v 19. storočí. In: Historica Carpatica 1991, č. 22, s. 47-66; SEKAN, Ján. Storočie plánovania Košíc. In: ALFA Architektonické listy fakulty architektúry STU, 2015, č. 2, s. 22-31 a ďalšie.

[10] RUSNÁK, Rastislav. Košice v stredoveku. Na podklade archeologických výskumov. Dizertačná práca. Nitra : AÚ SAV Nitra, 2009.

[11] Súhrnne DUCHOŇ, Jozef. Fortifikácia mesta Košíc v dejinnom vývoji. In: HAJDUOVÁ, Mária – BARTOŠ, Martin (eds.). Košice v súradniciach európskych dejín. Košice : Mesto Košice, Archív mesta Košice, 2014, s. 217-224.

[12] Napr. ĎURIŠOVÁ, Marcela. Opevnenie Košíc. In: Archaeologia historica, 2004, roč. 29, s. 249-260.

[13] Séria článkov v Historica Carpatica v rokoch 2002 až 2004.

[14] OROSOVÁ, Martina – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Košická citadela. Bratislava : A21, s.r.o., 2011.