Register

>

>

Register

Základné historické údaje

1230: villa CASSA (1249: Kassa) – etymológia: podľa slovenskej historiografie a jazykovedy názov osady zo slovanského osobného mena – Koša (neskôr s mladším patronymickým sufixom -ice) – prevzatý do maďarčiny ako Kassa. Podľa maďarskej odbornej literatúry naopak, prvotnosť maďarského pomenovania, takisto z osobného mena. 

1297: civitas Cassa

1371: civitas Cassoviensis

1382/1383: in COSSZICZE (poľské písomnosti)

1388: Cassovia, Cassa

1408: Stat Casscha

cca 1450: Kossicze (české písomnosti z územia Slovenska), Kosyce (poľské písomnosti)

1494: Stad Casschaw

1786: lat. Cassovia, maď. Kascha, nem. Kaschau, slov. Kossice

1808: lat. Cassovia, maď. Kassa, nem. Kaschau, slov. Kossice

Po 1918: KOŠICE

 

Literatúra: HALAGA, R. Ondrej. Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1993, s. 82 – 89; KISS, Lajos. Földrajzi nevek etimológiai szótára. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1983, s. 320 – 321; KORABINSKY, Johann Matthias. Geographisch-historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Preßburg 1786, s. 284n; VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava : SAV, 1964, s. 185 – 204.

 

Autor textu: Drahoslav Magdoško

pečať / seal

prelom 13. a 14. stor.: veľká mestská pečať (okrúhly tvar, ø 59 mm, kruhopis vrcholnogotickou majuskulou): + S(ANCTA) : ELISABET · S·IGILLVM · CIVIUM · DE · CASSA

od 15. stor. niekoľko menších pečatí mesta – prvé (1404?, ø 48 mm, kruhopis gotickou minuskulou) : s(igillum) · minvs · civitatis · de · cassa

1504: nová veľká mestská pečať, okrúhly tvar, ø 60 mm, kruhopis: · SIGILLVM CIVITA TIS · CASSA

 

erb / coat of arms

1369: najstaršia známa erbová listina pre mesto v Európe (hoci bez vyobrazenia erbu). Blazón: „V modrej hlave sedemkrát strieborno-červeno deleného štítu tri zlaté ľalie.“

1423: doplnený anjel vo funkcii nosiča štítu

1453: na horný okraj štítu položená zlatá otvorená koruna

1502: úprava a nové figúry štítového znamenia i celého erbu. Blazón: „Štít delený na tri polia. V modrej hlave tri zlaté ľalie, v ľavej polovici sedemkrát strieborno-červeno deleného stredného poľa ľavá polovica strieborného, strácajúceho sa obráteného zlatokorunovaného orla so zlatým, ďatelinkovo zakončeným perizoneom a v zlatej zbroji. V modrej päte štítu šikmá sedemkrát zlato-červeno štiepená niť, sprevádzaná hore jednou a dolu dvoma zlatými ľaliami.“ Novinkou tiež umiestnenie dvoch privrátených, zlato korunovaných turnajových prilbíc s prikrývadlami a krídlovými klenotmi anjela ako nosiča štítu.

 

Vlajka / flag

  1. stor.: horné žlté a dolné modré pole, v strede erb mesta Košice

 

Literatúra: Heraldický register Slovenskej republiky: https://ives.minv.sk/heraldreg/; KIRST, Jozef. Erb mesta Košice. Košice : Mesto Košice – Archív mesta Košice, 1994; MAGDOŠKO, Drahoslav. Samospráva mesta Košice v stredoveku. Košice : UPJŠ, 2017, s. 155 – 158; NOVÁK, Jozef. Pečate miest a obcí na Slovensku I. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 2008, s. 472 – 473; NOVÁK, Jozef. Slovenské mestské a obecné erby. Martin : Osveta, 1972; Symboly mesta Košice: https://www.kosice.sk/mesto/symboly-mesta-kosice; VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin : Matica slovenská, 2003, s. 95 – 96, 130 – 132.

 

Autor textu: Drahoslav Magdoško

villa: 1230, 1267, 1275, 1283, 1291/1292

civitas (nostra/regalis): cca. 1280-1300, 1297, 1311, 1312, atď.

oppidum: ojedinele 1462 (pápežská listina)

hospites nostri / populi nostri de Kassa (1249), coram concivibus de Cassa (1250-1252), villico, iuratis et universis civibus de Kassa (1262-1273), iudex, cives et universitas hospitum de Cassa (1290), plebanum et universitatem civium de Cassa (1292), iudicem, iuratos et universos cives de Cassa (1311), hospitum nostrorum de Kassa (1319), iudici, iuratis civibus et universis hospitibus nostris de Cassa (1346), Cassensium civium nostrorum universitas (1347), iudex et iurati ac universi hospites de Cassa (1404), iudicem, iuratos ceterosque cives, hospites et communitatem nostre civitatis Cassoviensis (1433), etc.

krátko pred 1249 – výsady hostí, kráľovské mesto

1342/1347 – slobodné kráľovské mesto

1848 – slobodné kráľovské mesto ako samostatné verejné municípium (zákon č. 23/1848)

1849 – zrušený status municípia pre slobodné kráľovské mestá, ktoré boli podriadené                      priamo dištriktuálnemu komisárovi (dočasné zriadenie verejnej správy)

1870 – slobodné kráľovské mesto Košice opäť samostatným municípiom (zákon č.                 42/1870), predstavujúcim stredný stupeň verejnej správy s vymedzenými                      kompetenciami na úrovni okresu

1886 – zrušená kategória slobodných kráľovských miest. Košice municipiálnym mestom na   úrovni župy (zákon č. 21/1886). Výkonný orgán župy a municipiálneho mesta (mešťanosta) ostávali v rovnocennej podriadenosti županovi, ktorého menoval panovník.

1918 – rozpustené municipiálne výbory

 

Literatúra: HALAGA, R. Ondrej. Právny, územný a  populačný vývoj mesta Košíc. Košice  : Východoslovenské tlačiarne, 1967; JUCK, Ľubomír. Výsady miest a mestečiek na Slovensku (1238 – 1350) I. Bratislava : Veda, 1984; KIRST, Jozef – POTEMRA, Michal. Mestská správa v Košiciach v rokoch 1848 – 1945. Košice : Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 1984; MAGDOŠKO, Drahoslav. Samospráva mesta Košice v stredoveku. Košice : UPJŠ, 2017, s. 29, 243; SLEZÁKOVÁ, Miroslava – NÁDASKÁ, Katarína. Košice. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján et al. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Prodama pre Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 212.

Autor textu: Drahoslav Magdoško

krátko pred 1249 – výsady hosťovskej komunity

1290 – autonómna súdna právomoc farára v cirkevných prípadoch členov košickej obce             a exempcia farnosti spod jurisdikcie abovského arcidiakona

1319 – mýtna exempcia v Abovskej a Zemplínskej stolici a ďalej až po rieky Tisa a Slaná i             Berežskú stolicu

1321 – oslobodenie od platenia komorského zisku z výmeny mincí (lucrum camerae) a úprava             výmeny mincí pre členov košickej komunity aj návštevníkov

1342 – vyššia (úplná) súdna právomoc richtára s mestskou radou, odvolacím súdnym fórom             kráľovský taverník

1347 – sériou listín udelené Košiciam (početné vymenované súdne, správne a hospodárske)                     výsady mesta Budín. Okrem toho, takisto podľa budínskeho príkladu, právo Košíc na                     konanie dvoch jarmokov na sviatky sv. Michala (29.9., onedlho nato však zaniknutý                     jarmok) a sv. Trojice (nedeľa po Turíciach, neskôr spomínaný na blízky sviatok                     Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi)

1361 – sprísnenie práva skladu pre kupcov prichádzajúcich z ruských a poľských krajín                     (Sperrstapel)

1364 – mýtne zvýhodnenia na ceste vedúcej severom Uhorska do sliezskeho mesta Vroclav

1371 – práva košických obchodníkov v Poľsku rovnaké ako v prípade obchodníkov z hlavného                     poľského mesta, Krakova

1378 – zníženie cla v Poľsku košickým obchodníkom na polovicu

1392 – povolenie jarmoku na sviatok sv. Alžbety Uhorskej (19.11.)

1517 – povolenie ďalších dvoch jarmokov na sviatky Nájdenia sv. Kríža (3.5.) a Nanebovzatia                     Panny Márie (15.8.)

 

Literatúra: MAGDOŠKO, Drahoslav. Samospráva mesta Košice v stredoveku. Košice : UPJŠ, 2017; SLEZÁKOVÁ, Miroslava – NÁDASKÁ, Katarína. Košice. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján et al. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Prodama pre Historický ústav SAV, 2010, s. 194 – 212; WEISZ, Boglárka. Právne pozadie obchodného života Košíc. In: HAJDUOVÁ, Mária – BARTOŠ, Martin (eds.). Košice v súradniciach európskych dejín. Košice : Mesto Košice, Archív mesta Košice, 2014, s. 110 – 126.

 

Autor textu: Drahoslav Magdoško

(9. stor): slovanské osídlenie, vplyv (Veľko)Moravskej ríše (?)

  1. stor.: maďarský kmeňový zväz

od prelomu 10. a 11. stor.: Uhorské kráľovstvo – kráľovský Boršodský komitát

od polovice 11. stor.: Uhorské kráľovstvo – kráľovský Abovský komitát (Nový hrad, Abovský Nový hrad, maď. Újvár, Abaújvár), od 14. stor. šľachtická Abovská stolica. Košice ako slobodné kráľovské mesto vyňaté spod jurisdikcie šľachtickej stolice

1785 – Košický dištrikt (Abovsko-Turnianska stolica). Košice ako slobodné kráľovské mesto vyňaté spod jurisdikcie dištriktu

1791 – Abovská stolica. Košice ako slobodné kráľovské mesto vyňaté spod jurisdikcie stolice

1850 – Košický dištrikt (Abovsko-Turnianska župa)

1867 – Abovsko-Turnianska župa (reorganizácia 1882)

1918 až 1922 – Abovsko-Turnianska župa (ČSR)

1923 až 1928 – Košická veľžupa (oficiálny názov Župa XX.)

 

Literatúra: GYÖRFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1963; KLIMKO, Jozef, Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava : Obzor, 1980; VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava : SAV, 1964; ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. Bratislava : Obzor, 1984.

 

Autori textu: Drahoslav Magdoško, Nikola Regináčová

Atraktivita územia, ktoré si ľudia vyberú na osídlenie, závisí od mnohých vlastností daného miesta. Medzi nich patria klimatické pomery, tvar a členitosť miesta, blízkosť vodného toku, dostupnosť zdrojov rôznych surovín a kvalita pôdy.

Územie Košíc, rovnako ako celá Košická kotlina, ktorej je súčasťou, spadá do mierneho klimatického pásma. Podnebie býva ovplyvňované viacerými aj mikroklimatickými faktormi, medzi ktoré patrí tvar a orientácia reliéfu, relatívna výšková členitosť, vegetácia a tiež antropogénne vplyvy. Košická kotlina sa radí k teplým oblastiam, kde sa teploty v zimných mesiacoch pohybujú v rozmedzí od -1 do -3 ºC a v letných mesiacoch medzi 18 až 20 ºC. Množstvo dní so snehovou pokrývkou je menej ako 50 a počet letných dní sa počíta na 60 až 70.

Košická kotlina predstavuje samostatný geomorfologický celok, ktorý je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Geologická skladba povrchu je tvorená molasovými neogénnymi sedimentmi a vulkanitmi, ktoré sú prekryté kvartérnymi uloženiami. Neogénne sedimenty predstavujú vápnité íly až ílovce, siltovce, piesky až pieskovce, zlepence, štrky, ktoré sú uložené na horninových masívoch veporika a gemerika. Kvartér je zastúpený fluviálnymi (terasy a nivy) akumuláciami, eolicko-deluviálnymi, deluviálnymi a antropogenetickými (umelo vytvorenými) sedimentmi, ktoré dosahujú hrúbku 1 až 25 m.

Košická kotlina sa formovala pozdĺž vodných tokov v podobe rovín a nív, na ktoré sa v jej severnejšej časti napájali kotlinové pahorkatiny. Hlavnými riekami Košickej kotliny sú Torysa, Hornád, Bodva a Ida. Územia Košíc sa bezprostredne dotýka rieka Hornád, ktorá preteká cez jeho centrum. Pre vývoj osídlenia Košíc je dôležitý aj Myslavský potok, ktorý je pravostranným prítokom Hornádu a ohraničuje priestor mesta na juhozápadnej a južnej strane.

V chladných obdobiach pleistocénu (v glaciáloch) Hornád tvoril na dne Košickej kotliny terasové náplavové kužele štrku a piesku. V teplých obdobiach (v interglaciáloch) sa tok rieky zarezával do nánosov. Tým boli vytvorené široké terasové stupne. Na západnom a juhozápadnom okraji Košíc sú staršie terasové stupne, ale mestské jadro Košíc leží na najmladšej terase, ktorá vznikla v poslednej dobe ľadovej. Povrch tejto spodnej terasy je len 3 až 5 m nad riekou. Hlavnou zložkou terasy je štrk, ktorý postupne prechádza do hlinitého piesku nivy. Aj nadložné holocénne sedimenty sú tvorené štrkom a asi 30 cm hrubou vrstvou hliny.

Najmladšia terasa Hornádu bola málo prístupným miestom pre pobyt človeka. Vyhovujúcejším prostredím na zakladanie krátkodobých loveckých táborísk v staršej dobe kamennej boli staršie terasy pleistocénneho veku najmä pozdĺž Myslavského potoka.

Vo východnej časti Košickej kotliny vytvorila rieka Hornád riečnu nivu s dvomi terasami širokú až 5 km. Jej južná časť, od Myslavského potoka po maďarskú hranicu, má charakter roviny. Myslavský potok ústiaci do Hornádu preteká cez jeho strednopleistocénnu terasu. Výplň nivy tvoria fluviálne a proluviálne sedimenty z holocénu (íly, piesky a štrky s hlinami na povrchu), ktoré prekrývajú deluviálne sedimenty pleistocénu (hlavne štrkovito-hlinité sedimenty).

Pozdĺž toku Hornádu sa usadzovali nivné sedimenty a splachy. Na nich sa vyvinuli nivné pôdy fluvizeme a lužné pôdy. Na územiach bez záplav sa vyskytujú hnedozeme a ilimerizované pôdy. Hnedozemné pôdy, ktoré vznikali v závere stredného pleistocénu na starších fluviálnych uloženinách, sa vyskytujú na pravej starane Myslavského potoka v Košiciach-Barci a pokračujú smerom na juh. Hnedozeme boli  pôdnym typom vyhľadávaným prvými roľníkmi. 

Charakter klímy v obdobiach, kedy máme doložené osídlenie Košíc, ovplyvňoval aj jeho umiestnenie a rozsah. Ľudia boli závislí od prírodných pomerov a dostupnosť zdrojov limitovala ich záujem o dané územie.

Najstaršie pamiatky spojené s pobytom človeka  v Košickej kotline spadajú do mladšej časti poslednej doby ľadovej (46 000 -10 000 rokov pred n. l.), ktorá je delená na niekoľko rozdielnych periód. Na začiatku predstavuje prechodne mierne teplé obdobie, potom sa objavujú rôzne dlhé chladné výkyvy, ktoré napokon vyústia do chladného maxima poslednej doby ľadovej (27 000 – 16 000 rokov pred n. l.). Nasledujúce obdobie  (15 000 – 10 000 pred n. l.) je označené ako neskorý glaciál. Predstavuje postupný koniec doby ľadovej a prechod k holocénu. Pre klímu posledného (viselského) glaciálu je charakteristické rýchle striedanie chladných a teplých klimatických intervalov. V suchých a chladných fázach boli rozšírené riedke borovicové lesy typu tajgy a trávnatá step, v teplejších a vlhších periódach sa rozširoval stromový porast. V chladných obdobiach štadiálov sa vyskytovala fauna s druhmi typickými pre step s mamutom srstnatým. V teplejších časoch interštadiálov a s postupným prechodom k holocénu, sa presadila fauna podobná dnešným druhom.

Začiatok holocénu, mladšia časti štvrtohôr, ktorá trvá dodnes, znamená postupný prechod od studeného k teplejšiemu obdobiu. Vyznačuje sa zvyšovaním teploty a vlhkosti a s tým spojeným šírením lesov. Do prvých dvoch fáz (preboreálu a boreálu; 10 000 – 6 500 pred n.l.) a čiastočne aj do začiatku atlantiku spadá osídlenie strednej doby kamennej (mezolitu). V nivách riek sa rozšírili porasty vŕb, topoľov a jelší, v nížinách sa tajgové porasty zmenili na borovicovo-dubové lesy s početným zastúpením liesky. Vládlo kontinentálne podnebie, ktoré bolo v priemere o 2 ˚C teplejšie ako dnes.

V ďalšom vývoji klímy nasledoval atlantik (6 500 – 4 000 pred n.l.) s teplým a vlhkým podnebím oceánskeho rázu. Označuje sa aj ako klimatické optimum. Priemerné ročné teploty boli tiež asi o 3 ˚C vyššie ako sú dnes a zrážky boli v prvej časti atlantiku vyššie až o 60 – 70 %. Po skončení mezolitu do tohto obdobia spadá osídlenie mladšej doby kamennej spojené s príchodom prvých roľníkov do oblasti Košíc.

Na rozhraní atlantika a nasledujúceho epiatlantika (4 000 – 1 300 pred n. l.) sa udáva kratší suchý výkyv podnebia. Epiatlantik predstavuje pomerne dlhé obdobie, do ktorého patrí podstatná časť eneolitu, staršia a stredná doba bronzová. Pre podnebie bolo charakteristické striedanie vlhkejších a suchších periód. Oproti atlantiku došlo k miernemu ochladeniu, hoci priemerné ročné teploty boli najmenej o 1-2 ˚C vyššie ako sú v súčasnosti. 

Vo fáze subboreál (1300 – 800 pred n.l.) panovalo suchšie a teplejšie podnebie so zmenšeným množstvom zrážok ako v období, ktoré mu predchádzalo. Tento časový úsek zaberá mladšiu a neskorú dobu bronzovú. Koncom neskorej doby bronzovej a na začiatku doby železnej v subatlantiku (800 pred n.l. – 500 n.l.) sa podnebie ochladilo a zvýšili sa zrážky. Charakter podnebia bol približne vyrovnaný a podobný dnešnému (subrecent; 500 n. l. – dnešok).

 

Literatúra: ATLAS krajiny Slovenskej republiky. Bratislava – Banská Bystrica 2002. JANOČKO, Juraj. Fluvial and alluvial fandeposits in the Hornád and Torysa river valleys; relationship and evolution. In: Slovak Geological Magazine, 2001, vol 7/3, pp. 221 – 230. KALIČIAK, Michal – BAŇACKÝ, Vladimír – JANOČKO, Juraj – KAROLI, Stanislav – PETRO, Ľubomír – SPIŠÁK, Zoltán – VOZÁR, Jozef – ŽEC, Branislav (eds.). Geologická mapa Slanských vrchov a Košickej kotliny – južná časť. Bratislava 1996. KRIPPEL, Eduard. Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. Bratislava : Veda 1986. LOŽEK, Vojen. Holocén. In: Slovenská archeológia, 1980, vol. 28, pp. 107 – 118. LOŽEK, Vojen. Zrcadlo minulosti. Česká a slovenská krajina v kvartéru. Praha 2007. LUKNIŠ, Michal. Reliéf. In: Slovensko 2. Príroda. Bratislava 1972, pp. 124 – 202. MAGLAY, Juraj – PRISTAŠ, Ján – KUČERA, Martin – ÁBELOVÁ, Martina (eds.). Geologická mapa kvartétu Slovenska 1: 5000 000. Bratislava 2009. MORAVCOVÁ, Martina. Vývoj prírodného prostredia na Slovensku v období kvartéru. In: KAMINSKÁ, Ľubomíra (ed.). Staré Slovensko 2. Paleolit a mezolit. Nitra 2014, pp. 11 – 22. MORAVCOVÁ, Martina. Vývoj fauny v období kvartéru na Slovensku. In: KAMINSKÁ, Ľubomíra (ed.). Staré Slovensko 2. Paleolit a mezolit. Nitra 2014, pp. 23 – 29. PECHO, Jozef. Klimatické pomery Slovenska a ich dlhodobé zmeny. In: Geografické poznatky bez hraníc. Košice 2010, pp. 61 – 79. PETRO, Ľubomír – POLAŠTINOVÁ, Erika – HÖGER, Albín. Landslides in the Košice region (Eastern Slovakia). In: RYBÁŘ, Jan – STEMBERK, Jozef – WAGNER, Peter (eds.). „Landslides“. Poc. Of the 1st European Conf. On Landslides. Prague (24-26 June), Cech Rep., 2002, pp. 443 – 447. VAŠKOVSKÝ, Imrich. Kvartér Slovenska. Bratislava 1977.

 

Autor textu: Ľubomíra Kaminská

Obchôdzky hraníc mesta / delimitation of boundaries:

Čiastkové správy z listín dokladujúcich donácie susedných majetkov alebo súdne spory:

1261 – severozápadná hranica s majetkom Vyšné Košice

1317 – západná hranica s dedinou Nižný Klatov

1337 – juhovýchodná hranica s majetkom benediktínskeho opátstva v Krásnej

1379 – severovýchodná hranica s dedinami Hrašovík a Beniakovce

1382 – západná až juhozápadná hranica

1868 – katastrálna mapa

 

Literatúra: VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava : SAV, 1964, s. 164, 216, 224, 240, 382.

 

Autor textu: Drahoslav Magdoško

Prelom 13. a 14. stor.: zem *Hrabovec (terra Gurbuch)

1347: Vyšné Košice (Superior Cassa)

1376/1382: Čierny les (Feketeuerdew) s polovicou Myslavy (Myzloka). Nadobudnutý tiež Nižný a Vyšný Klatov (Inferior, Superior Tukes), ktoré sa nestali súčasťou mestského chotára

1397: Ťahanovce (possessio Thehan), naďalej samostatnou dedinou, pričlenenou ku Košiciam až v roku 1968

  1. až 19. stor.: vo vlastníctve alebo zálohu mesta desiatky dedín i niekoľko mestečiek ležiacich v okolitých stoliciach, nie však súčasť mestského chotára

1968: Ťahanovce, Košická Nová Ves, Barca, Vyšné Opátske, Poľov, Myslava, Pereš, Šaca

1976: Kavečany, Krásna nad Hornádom, Šebastovce, Lorinčík

 

Literatúra: HALAGA, R. Ondrej. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967; KUŠNÍROVÁ, Dana. From City to Agglomeration: Socialist Industrialization and Development of City Limits in Košice, Slovakia. In: Central European Horizons, 2021, r. 2, č. 2, s. 91 – 112; ULIČNÝ, Ferdinand. Feudálne majetky Košíc v 14. – 17. storočí. In: Historica Carpatica, 1991, č. 22, s. 25 – 45; VARSIK, Branislav. Osídlenie Košickej kotliny I. Bratislava : SAV, 1964, s. 182, 216, 229, 438.

 

Autor textu: Drahoslav Magdoško

Topografické členenie priestoru / Topographic division

Koniec 15. stor.: členenie vnútorného mesta na štyri štvrte (číselne označované: I., II., III. a IV. kvartál), ktorých hraniciam zodpovedali pre daňové účely štyri predmestské štvrte (bez názvov, príp. označované najbližšou či najväčšou ulicou)

Novovek: pretrvávajúce členenie vnútorného mesta na štyri štvrte, ale predmestia delené na Dolné, Stredné a Horné (napr. Conscriptio animarum z r. 1788-1848, tzv. Ottov plán mesta z prvej polovice 19. storočia, Katastrálna mapa z r. 1868)

1861 – počiatok premenovania predmestí a ich zlúčenia s vnútorným mestom: Františkovo mesto (na severozápade, V. obvod), Jozefovo mesto (na juhozápade, VI. obvod), Alžbetino mesto na juhu ako VII. obvod a Nové mesto (na východe, bez označenia obvodu).

 

Literatúra: HALAGA, R. Ondrej. Archív mesta Košíc : Sprievodca po fondoch a zbierkach. Praha : Archivní správa ministerstva vnitra, 1957, s. 17 – 21, 87; HALAGA, R. Ondrej. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967; MAGDOŠKO, Drahoslav. Samospráva mesta Košice v stredoveku. Košice : UPJŠ, 2017.

 

Autori textu: Drahoslav Magdoško, Nikola Regináčová

cca 1480: okolo 6000 (vnútorné mesto 2800-3000)

1554: vnútorné mesto približne 2300

1601: vyše 5000 (vnútorné mesto približne 3000)

1785: 7 257

1801: 8 523

1847: 14 959

1857: 17 150

1869/1870: 21 742 (z toho 443 vojakov)

1880 – 26 097 (z toho 1 869 vojakov)

1890 – 28 884 (z toho 3 281 vojakov)

1900 – 40 102

1910 – 44 211

1921 – 52 898

1930 – 70 117

1938 – 58 000

1950 – 62 465

1961 – 182 669

1970 – 145 024

1980 – 202 368

1991 – 235 160

2001 – 236 093

2011 – 240 433

 

Literatúra: BODNÁROVÁ, Miloslava. Zásady výpočtu obyvateľstva stredovekých miest a demografická štruktúra mestského obyvateľstva so zameraním na Košice v 16. storočí. In: KÓNYA, Peter – MATLOVIČ, René (eds.). Obyvateľstvo Karpatskej kotliny I. Prešov : Universum, 1997, s. 11 – 21, FÜGEDI, Erik. Kaschau, eine osteuropäische Handelsstadt am Ende des 15. Jahrhunderts. In: Studia Slavica Academiae Scientiarum Hungaricae II. Budapest 1956, s. 183 – 213; GRANASZTÓI, György. A városi élet keretei a feudális kori Magyaországon. Kassa társadalma a 16. század derekán. Budapest : Korall, 2012; HALAGA, R. Ondrej. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967; REGINÁČOVÁ, Nikola. Košice a sčítania obyvateľov : Vývoj počtu obyvateľov Košíc v rokoch 1800 – 1921. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020; ŠUTAJ, Štefan. Ethnic Development in Košice after 1945. In: Studia Historyczne, 2013, roč. 56, č. 4; Štatistický úrad Slovenskej republiky: analyticke2SR_2001-1991_95uprava.xls (statistics.sk)

 

Mladšia doba železná, laténska: Kelti

Doba rímska a sťahovania národov: Germáni a nomádske etniká

Včasnostredoveké obdobie: Slovania a Avari

Ranouhorské obdobie: Slovania a Maďari

Stredovek: od polovice 13. stor. početná dominancia Nemcov, zmienky tiež o Slovákoch a Maďaroch, pre ktorých sú od 15. storočia doložení osobitní kňazi/kazatelia

Raný novovek: prevaha Maďarov vo vnútornom meste, po ktorých počtom nasledovali Nemci a Slováci. Časom nárast slovenského obyvateľstva.

Súpis obyvateľov z roku 1843 (Conscriptio Animarum) – 336 Židov (1844: 421, 1846: 604, 1847: 650)

Súpis obyvateľov z roku 1850/51: najviac obyvateľov v meste sa hlásilo k slovenskej národnosti (41 %), následne k maďarskej (33 %), nemeckej (12 %) a židovské obyvateľstvo (7 %).

Sčítanie obyvateľov z roku 1880: (zloženie obyvateľov podľa materinského jazyka) – Slováci (40,9 %), Maďari (39,7 %), Nemci (16,7 %).  

Sčítanie obyvateľov z roku 1890: (zloženie obyvateľov podľa materinského jazyka) – Maďari (49,9 %), Slováci (33,6 %), Nemci (13,5 %).

Sčítanie obyvateľov z roku 1900: (zloženie obyvateľov podľa materinského jazyka) – Maďari (64,8 %), Slováci (23,1 %), Nemci 8,6 %).

Sčítanie obyvateľov z roku 1910: (zloženie obyvateľov podľa materinského jazyka) – Maďari (75,4 %), Slováci (14,8 %), Nemci (7,2 %).

Sčítanie obyvateľov z roku 1921: (podľa národnosti) – československá národnosť 60,8 %, nemecká 4,3 %, maďarská 22,7 %, židovská 10,9 %.

Sčítanie obyvateľov 1930: československá národnosť 62,5 %, nemecká 5,1 %, maďarská 19,8 %, židovská 10,1 %.

 

Pozn.: Židia boli v niektorých obdobiach chápaní nie ako etnikum ale ako religiózna skupina, preto sú dáta k nim vyčlenené špeciálne:

1843 (Conscriptio animarum) – 336

1844 (Conscriptio animarum) – 421

1846 (Conscriptio animarum) – 604

1847 (Conscriptio animarum) – 650

1850/51 (Súpis obyvateľov) – 7 % obyvateľstva mesta

1869/70 (podľa vierovyznania) – 10 %

1880 (podľa vierovyznania) – 10,9 %

1890 (podľa vierovyznania)  – 11,4 %

1900 (podľa vierovyznania) – 14 %

1910 (podľa vierovyznania) – 15,2 %

1921 – 5 733

1930 – 7 079

1938 – 428

 

Literatúra: CZOCH, Gábor. Otázky národnostného zloženia a jeho spoločné dimenzie v Košiciach n základe súpisu z rokov 1850 – 1851. In: KOR/RIDOR 2014, č. 4; GRANASZTÓI, György. A városi élet keretei a feudális kori Magyaországon. Kassa társadalma a 16. század derekán. Budapest : Korall, 2012; HALAGA, R. Ondrej. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967; SÁPOSOVÁ, Zlatica – REGINÁČOVÁ, Nikola. Historicko-demografický vývoj populácie Košíc v 19. a 20. storočí. In: ŠUTAJ, Štefan – DZURIKANINOVÁ, Nikoleta (eds.). Štruktúry a fragmenty historického vývoja Košíc. Košice : UPJŠ, 2014; Sčítaní lidu v Republice Československé ze dne 15. února 1921. I. diel. Praha : Štátny úrad štatistický, 1924; Sčítaní lidu v Republice Československé ze dne 1. prosince 1930. I. diel. Praha : Štátny úrad štatistický, 1934, REGINÁČOVÁ,

Nikola. Košice a sčítania obyvateľov : Vývoj počtu obyvateľov Košíc v rokoch 1800 – 1921. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020.  

 

Autori textu: Drahoslav Magdoško, Nikola Regináčová