Veduty

Axonometrické zobrazenie Bratislavy a jej širšieho okolia, ktoré sa snaží premietnuť 3D-objekty na 2D-podklad so zachovaním efektu plasticity zobrazeného. Na rozdiel od starších vedút zachytáva okrem mesta aj jeho širšie okolie (cca. 15 km na všetky strany).

Hrad je znázornený bez veží (po požiari 1811), s obkolesujúcim dvojradom zástavby Zámockej ulice severne od hradného paláca ako aj schematicky stvárnenou Židovskou ulicou východne od neho. Západné podhradie predstavuje zástavba Zuckermantlu s kostolíkom sv. Trojice a Vydricou východne od neho.

Centrum mesta už nemá hradby, no vyobrazené nie je presne. Naopak prvý raz je detailnejšie zobrazené južné predmestie s Promenádou (dnes Hviezdoslavovo nám.) a mestským divadlom. Na neďalekom nábreží sú Vodné kasárne a korunovačný pahorok ako aj zástavba východne až po priestor dnešného Šafárikovho námestia, kde je Pálffyho majer. Severne od neho sa tiahne masívna línia Dunajskej ulice s lazaretom na východnom konci. Ďalej na sever je Špitálska s dvoma kostolmi a priestor dnešného Nám. SNP s kostolom a kláštorom milosrdných. Za ním sa tiahne línia Obchodnej a nad ňou Vysokej ulice. Vľavo odtiaľ sa ukazuje kostol trinitárov a ešte ďalej komplex kapucínov, od ktorého pokračuje Zochova a Kozia ulica, pričom z horného konca tej druhej sa tiahne poloblúk Panenskej ulice až na Suché Mýto. Za ním je Grasslagovichov palác s okolitou menšou zástavbou a plochami zelene. Mesto končí Šancovou ulicou, za ktorou je vidieť dva cintoríny v priestore Račianskeho mýta.

Zobrazenie zachytáva aj širšie okolie mesta – na severozápade je časť mestečka Devín (Dévén), dediny Dúbravka (Hidegkút), Lamač (Lamács), južne od neho je kaplnka sv. Rozálie, po Lamačskej a Pražskej ceste (dobovo Moravská/Morvai országút) sa popod Kalváriu (Kalváriahegy) dalo dostať do mesta. Na severe v údolí potoka Vydrica (Weideritz patak) sú Ferdinandove kúpele (Király Ferdinand fürdő), dokončené 1830, nižšie po prúde potoka sú zobrazené mlyny (M). Juhovýchodne od kúpeľov je známa horáreň na Kamzíku (Zergehegy). Neďaleko brehu Dunaja je Karlova Ves (Károlyfalva). Od mesta na sever vedie Račianska cesta (vtedy Svätojurská cesta / Szent Györgyi országút) a východne od nej sa paralelne s ňou tiahne železnica do Trnavy (Nagyszombati vasút). Východne od oboch líniových stavieb sú majere (szállás) až po Trnavskú cestu (Nagyszombati országút)

Zobrazenie naznačuje využívanie krajiny – v nížinnom trojuholníku medzi Dúbravkou, Lamačom a Kalváriou sú polia, zvyšok územia pokrývajú podľa autora grafiky vinice (JZ svahy kopcov) a lesy (S svahy). Na východnej strane Malých Karpát sú od úpätia až k severnému ramenu Malého Dunaja polia (s menšími remízami stromov). Povodie malého Dunaja stvárnil umelec ako pastviny s poliami v okolí sídel – najmä Prievozu (Főrév) a Biskupíc (Püspöki). Okolo Vrakune (Vereknye) ani okolo Komárova (Szunyogdi) polí veľa nie je. V okolí hlavného toku Dunaja sú lužné háje a sady vo Vlčom Hrdle (Farkasfek – pod ním vodné mlyny) alebo v Starej nive (Öreg liget – tam aj horáreň). V Petržalke (Engerliget) je znázornený park, dedina a juhozápadne od nej polia. Pozdĺž Viedenskej cesty (Bécsi országút) je majer (szállás), severne od nej na Gréckom ostrove (Görögliget) a Pečenskom ostrove (Pöcsiliget) sú horárne uprostred lužných lesov.

Juraj Šedivý, 2021

Autorstvo a umelecký kontext: grafiku zhotovil zrejme v druhej tretine 19. storočia Ferencz Vitéz Collár, vyryl Lorenz Neumayer a následne vytlačil vo Viedni János Feyertag.

Zdroj: Collection of the National Library of Israel, courtesy of Eran Laor Collection

Online dostupné: https://www.nli.org.il/en/maps/NNL_ALEPH003705678/NLI#$FL39696854