Staršie výskumy

>

>

Staršie výskumy

Pri predstave o historickom vzhľade mesta Bratislavy pomáhajú najstaršie cestopisy alebo opisy (deskripcie) dobových cestovateľov.[1] K prvým odbornejším opisom mesta s topograficky presnejším určením domov patrí opis mesta a jeho okolia od Mateja Bela.[2] Ten zachytil ešte ranonovoveký stav pred búraním hradieb a rozšírením mesta.

Dôležitým míľnikom pri poznávaní vývoja mesta bolo viaczväzkové dielo historika Theodora (Tivadara) Ortvaya. Stredovekej topografii venoval takmer 400 strán druhého zväzku svojich monumentálnych Dejín mesta Bratislavy.[3] Čiastočne dobový stav zohľadňujúci však aj historický vývoj zachytil tento autor aj vo svojom populárnejšie koncipovanom diele Ulice a námestia Bratislavy.[4]

Za 1. ČSR sa dejinám mesta a urbanistickému vývoju venovalo len málo autorov. Za najvýznamnejšiu možno označiť štúdiu Jána Hofmana, v ktorej sa autor venoval asanovaným častiam mesta a čiastočne aj jeho topografickému vývoju.[5] Kratšiu ale dôležitú štúdiu možno nájsť v syntéze o vývoji stredovekých miest z pera Václava Mencla[6] ako aj v jeho spoločnej publikácii uverejnenej s s manželkou Dobroslavou.[7] 

Po druhej svetovej vojne došlo k rozvoju historiografie miest. V 1960-tych rokoch vyšla prvá odborná syntéza dejín mesta v slovenčine aj s kapitolami venovanými urbanizmu a architektúre (dušou projektu bola Darina Lehotská).[8] Predstavy o vývoji mesta sa menili najmä vďaka pomerne veľkorysým archeologickým výskumom v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia. Blížiace sa 700. výročie udelenia mestských privilégií Bratislave v roku 1991 bolo vhodnou dobou pre syntetizáciu poznatkov, o čo sa pokúsili hneď v troch publikáciách. Archeologické výskumy zhrnul kolektív autorov v archeologickej topografii mesta.[9] Z písomných a hlavne kartografických prameňov vychádzala historická topografia mesta od vtedajšieho riaditeľa mestského archívu Vladimíra Horvátha.[10] A pre urbanistický vývoj stredovekého mesta bol asi najprínosnejší útly katalóg Bratislava mešťana Wocha.[11] Už v novembri 1990 sa konal seminár Kultúrno-historická a sociologická topografia Bratislavy (15. – 16. 11. 1990), na ktorom vystúpilo vyše 20 autorov, žiaľ, zborník nevyšiel a ani druhý krok, ktorým by bolo vytvorenie tímu autorov syntetickej topografie, nevyšiel.[12] V súčasnosti asi najaktuálnejší text k počiatkom formovania mesta z urbanisticko-archeologického hľadiska predstavuje štúdia Branislava Lesáka v najnovších dejinách Bratislavy.[13]

Z obdobia druhej polovice 20. storočia treba medzi prelomovými prácami spomenúť aj len v rukopise zachované dielo Vendelína Jankovič (uložené v AMB a A PÚ SR), z ktorého vyšla len časť.[14] Dom za domom sa v ňom autor snažil zmapovať jednotlivé objekty od najstarších historických písomných správ až po jeho novšie pamiatkové prieskumy. Pre topografiu ranonovovekého mesta sa dá využiť práca Jána Holáka zameraná na 18. a 19. storočie.[15] Ranonovovekému mestu sa vo svojej diplomovej práci venoval Claude Baláž.[16]

Obrat k vizualizácii typický pre súčasnosť ilustruje vizuálne veľmi didaktické dielo autorského kolektívu občianskeho združenia Bratislavské ostrovy, ktorého spiritus movens bol Dušan Bada a vizuálnu stránku mal na starosti Peter Andráši. Ako architekti spolupracovali s odborníkmi a realizovali významný vedecko-popularizačný projekt, ktorého výsledkom bolo publikovanie kazety s veľkoplošnými vizualizáciami vytlačenými na papierových hárkoch.[17]  Zatiaľ čo mestotvorný proces v 13. storočí bol zachytený pomerne dobre, vrcholnostredoveké mesto 14. a neskorostredoveké (najmä po požiari a následnej prestavbe v polovici 15. storočia nebolo zobrazené vôbec. Podobne neboli zachytené ani veľké asanácie predmestí v rokoch 1529 a 1530.

Súčasný projekt Historický atlas mesta Bratislavy si nekladie za cieľ zachytiť komplexný vývoj osídlenia. V intenciách iných národných projektov historických atlasov miest chce ponúknuť kartografický pohľad na zlomové obdobia vo vývoji mesta (predurbánne obdobie, vznik mesta, rozvoj stredovekého sídla, zmeny v 16. a 17. stor. a napokon mesto na prahu moderny ilustrované najstarším štandardným katastrálnym plánom). Elektronická forma umožňuje jednotlivé mapy ako aj ich vrstvy vylepšovať, korigovať či dopĺňať. Taktiež bude v budúcnosti možné portál doplniť aj o veduty historického mesta.

[1] Prehľadne o jednotlivých tituloch TANCER, Jozef: Neviditeľné mesto. Prešporok/Bratislava v cestopisnej literatúre. Bratislava 2013.

[2] BELIUS, Matthias: Notitiae Hungariae novae historico-geographica. Tomus I, II, Viennae 1735, 1736. Preklad dôležitejších častí: Bratislava Mateja Bela, preložil Jozef DUBOVSKÝ, zost. Ján TIBENSKÝ. Bratislava 1984. Novší preklad: Bratislava – známa – neznáma. Bratislava v 18. storočí očami Mateja Bela, preklad Erika JURÍKOVÁ. Bratislava 2021.

[3] ORTVAY, Theodor. Geschichte der Stadt Pressburg II-1, Pressburg 1895.

[4] ORTVAY, Tivadar: Pozsony város utcai és terei, Pozsony 1906. Vyšlo aj v reprinte vo vydavateľstve Kalligram () a v slovenskom preklade v niekoľkých útlych zväzkoch: ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie. Bratislava 2003 / Staré Mesto, Bratislava 2006 / Nové Mesto, Bratislava 2007.

[5] HOFMAN, Jan. Zo zaniklej Bratislavy. Príspevky k historickej topografii Bratislavy. In: Ročenka vedeckých ústavov mesta Bratislavy na rok 1934. Bratislava 1934, s. 99 – 155. Pozri aj jeho staršiu štúdiu Technická ochrana památek v Bratislavě. Brno 1929.

[6] MENCL, Václav. Město Bratislava. In: Středověká města na Slovensku, Bratislava 1938, s. 65 – 73.

[7] MENCL, Václav – MENCLOVÁ, Dobroslava. Bratislava. Stavební obraz města a hradu. Praha 1936.

[8] Dejiny Bratislavy, zost. Darina LEHOTSKÁ a Ján PLEVA, Bratislava 1964 (2. vyd. 1978, 3. vyd. 1982).

[9] Archeoogická topografia Bratislavy, zost. Belo POLLA a Adrian VALLAŠEK, Bratislava 1991.

[10] HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikon. Bratislava 1991.

[11] Bratislava mešťana Wocha, zost. Peter BAXA a Viktor FERUS. Bratislava 1991.

[12] Pozvánka s rozpisom príspevkov v os. fonde Vendelína Jankoviča (Archív PÚ SR, škatuľa 32).

[13] LESÁK, Branislav: Osídlenie bratislavského podhradia od 11. do prvej polovice 13. storočia. In: Dejiny Bratislavy 1. Na križovatke kultúr, zost. Juraj Šedivý – Tatiana Štefanovičová. Bratislava 2012, s. 397-413.

[14] JANKOVIČ, Vendelín: Ulice a námestia historického jadra Bratislavy. In: Zborník SNM 66 – História 12, Bratislava 1972, s. 187-236.

[15] HOLÁK, Ján: Topografia historického jadra Bratislavy v 18. storočí. In: Bratislava. Spisy MMB 3, 1967, s. 117 – 164; HOLÁK, Ján: Topografia bratislavského Podhradia v 18. a 19. storočí. In: Bratislava. Spisy MMB 4, s. 57–100.

[16] BALÁŽ, Claude: Historická topografia mesta Bratislavy 1601 – 1781. Na základe prameňov archívu mesta Bratislavy (=Diplomová práca na Katedre čs. dejín a archívnictva, FiF UK v Bratislave 1967).

[17] Bratislava. Minulosť a budúcnosť. Prelomové obdobia vývoja mestského priestoru., zost. Dušan BADA – Peter ANDRÁŠI a kol., Bratislava 2008. Na projekte sa významne podieľala aj Ing. arch. J. Ratimorská.