Veduty

>

>

>

Bratislava od severu (cca. 1630 – 1650)

Bratislava od severu (cca. 1630 – 1650)

Lept zobrazuje mesto a hrad ako aj okolie Bratislavy od severu. V popredí je schematicky znázornená lesnatá krajina Malých Karpát, z ktorých sa pozorovateľovi otvára pohľad na hradný vrch s pevnosťou a mestom východne od neho. Centrum mesta obopínajú hradby s vežami a baštami, predmestia sú chránené palisádami-

Vstup do mesta umožňovali brány v palisádovom opevnení (pôvodne zrejme drevené, v čase vzniku grafiky už pevné murované s priekopou). Mostom a bránou sa dalo prejsť do širšieho mesta (predmestí). Dve zobrazené predmestské brány možno stotožniť so Suchomýtskou (v popredí) a Schöndorfskou (na východe, pred ňou kostolík sv. Gottharda?) a za ňou v diaľke Špitálskou bránou. Od prvej brány východne osídlenie Suchého Mýta a Panenskej ulice, ďalej smerom k hradu Kozia a Zochova ulica. Medzi prvou a druhou predmestskou bránou osídlenie Vysokej a Obchodnej/Schöndorfskej ulice ako aj priestoru na východe dnešného Námestia SNP.

Centrálna časť mesta je chránená hradbami, z ktorých vidieť približne v strede pásu hradieb Michalskú vežu/bránu (č. 4), vľavo od nej Vavrineckú (Laurinskú) vežu/bránu (č. 7). Z bášt mestského opevnenia je najvýraznejšia Prašná bašta (prvá vľavo od Michalskej veže). V meste možno rozoznať sprava doľava Kostol sv. Martina (č. 2), vpravo od neho kostol klarisiek (č. 6), kostola františkánov (č. 3) a radnicu (č. 5).

Prechod cez Dunaj je na vedute možný po loďkovom moste, ktorý autor situoval približne v priestore Vydrice(?) oproti Pečenskému ostrovu(?). Z hradného paláca zaujmú nerovnaké výšky a tvary vežíc. V hradnom opevnení dominuje bašta Luginsland. Za ňou v diaľke rytec znázornil začiatok Vydrice. Autor nezachytil Pálffyho palác pod hradom (rytina teda vznikla zrejme pred pol. 17. stor.) .

Na rozdiel od starších rytín zo 16. storočia tento autor nestvárnil v okolí mesta vinohrady, napriek tomu, že v tom období tvorili nepochybne veľkú časť bezprostredného okolia mesta. Kultivovanú krajinu spodobnil skôr prostredníctvom pásov stromov tiahnucich sa pozdĺž vypadových ciest z mesta a rozsiahlych plôch lužných lesov na južnej strane Dunaja.

Juraj Šedivý, 2021

Autorstvo a umelecký kontext: Grafiku (lept) zhotovil neznámy majster. Bola publikovaná v knihe Archontologia cosmica vydanej v roku 1634 vo Frankfurte nad Mohanom vydavateľom Matthäusom Merianom starším.

Zdroj: Slovenská národná galéria (SNF, inv. číslo G 7540).

Online dostupné: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_7540

Literatúra: ČIČO, Martin: Matthäus Merian st… In: Renesancia, zost. Ivan Rusina, Bratislava 2009, s. 909 – 910.