Veduty

>

>

>

Bratislava od juhu po zbúraní hradieb (cca. 1780 – 1790)

Bratislava od juhu po zbúraní hradieb (cca. 1780 – 1790)

Pomerne realistické zobrazenie Bratislavy v dobe Márie Terézie. Hrad (4: Das Schloß auf welchem die Königliche Ungarische Crone verwahret ist) má jednu výraznejšiu (Korunnú) vežu, ostatné tri sú verne znázornené ako vežice. Opevnenie hradu má výrazne bastiónovú podobu na západe, na východe sú tri dominantné objekty (Žigmundova brána, ďalšia veža s modrou strechou a bašta Luginsland). Neďaleko Leopoldovej brány je znázornené osídlenie (cca. priestor neskoršej Raygerovej ulice).

Na Podhradí znázornil autor zľava doprava: predmestie Zuckermantel (1), arzenál s modrou strechou a malou vežičkou (2: Kayserliche und Königliche Schiff-Ampt), predmestie Vydrica (3). Z Hradu od Žigmundovej brány zostupuje ulička (5: Fußweg auf das Schloß) s renesanciu evokujúcou stavbou s arkádami (zrejme radnica Podhradia). Trojuholníkové osídlenie znázorňuje osídlenie Židovskej a oboch vetiev Mikulášskej ulice – nad ňou Kostol sv. Mikuláša (6: St. Nicolai Kirchlein).

Vstup do mesta zabezpečovala od západu Vydrická brána (7: Weteritzer Thor), severovýchodne od nej je Kostol sv. Martina (8: Collegiat und Pfarrkirch zu St. Martin), o niečo ďalej východne/vpravo je barokizovaná veža kostola klarisiek (10: Clarisserin oder Böhmische Closter Frauen), za ním je len vežička kostola kapucínov (11: Capuciner Closter vor der Stat). Na kopci za mestom vidieť kalváriu (12: Calvari Berg). Vstup do mesta od severu zabezpečovala Michalská brána (13: St. Michaelis Thor). Kúsok od nej je baroková dvojvežová fasáda kostola trinitárov (13: Trinitarier vorm Thor). Výrazne špicatú gotickú vežu východne má kostol františkánov (15: Franciscaner Kirch). O kúsok ďalej vidieť bielu vežu s ochodzou pokrytú červenou škridlou (16: Stadt-Thurn), ktorá patrila radnici. Hneď za ňou čnie malá vežica kostola jezuitov (17: Iesuitten Kirch). Ešte v rámci hradieb je znázornená stavba kostola uršulíniek (18: Ursulinerin oder Teutsche Closter-Frauen). Už mimo mesta vidieť kláštor s kostolom milosrdných bratov (20: Barmhertzige Brüder vor der Stadt). Do východného predmestia sa dalo dostať cez Laurinskú/Vavrineckú bránu (21: Lorentzer Thor). Neďaleko od nej znázornil rytec špitálsku kaplnku (22: Hospital-Kirchlein).

Keďže v čase vzniku veduty ešte malo mesto funkčné hradby, tak od juhu možno pozorovať hlavný hradobný mur s parkanovým, pred ním bola priekopa, ktorú z vonkajšej strany zabezpečovalo po celom obvode zábradlie. Z južnej strany rytec znázornil okrem Vydrickej brány (7: Weteritzer Thor) aj Obuvnícka bašta s modrou strechou, v strede Rybárska brána (19: Das Fischer Thörlein), východne od nej na konci južnej línie opevnenia stála Pekárska bašta a za ňou Laurinská/Vavrinecká brána (21: Lorentzer Thor).

Predmestské osídlenie na juhu znázornil rytec ako siahajúce od západného Zuckermandlu a Vydrice kontinuálne pozdĺž severného dunajského brehu na východ – s tým, že osídlenie východne od Vydrice bolo chránené od Dunaja drevenou palisádou, cez ktorú viedli bránky.

Z hľadiska využitia krajiny veduta prezrádza vinohradníctvo nad Vydricou a na východnom svahu hradného kopca  V popredí je tok Dunaja a ostrov bez osídlenia využívaný zrejme ako pasienok. Prechod cez Dunaj zabezpečovala kompa (9: Die fliegende Brücken). Krajina v pozadí je znázornená len schematicky (reliéf), bez možnosti určenia konkrétneho využitia.

Juraj Šedivý, 2021

Autorstvo a umelecký kontext: grafici a medirytci Friedrich Bernhard Werner a Georg balthasar Probst.

Zdroj: Galéria mesta Bratislavy (GMB, inv. číslo C 7198).