Körper s mostom
Farebná perokresba na pergamene predstavuje najstarší plán dvoch blízkych podunajských miest – Viedne (väčší prstenec) aj Bratislavy (menší prstenec s hradom vedľa). Plán vznikol zrejme nedlho po sobáši rakúskeho arcivojvodu Albrechta II. s Alžbetou – dcérou uhorského kráľa a rímsko-nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského.
Mesto Bratislavu (die stat Prespurk) reprezentuje schematický prstenec mestských hradieb, uprostred ktorých autor znázornil len 3 budovy – všetky vyzerajú ako cirkevné stavby – podľa polohy vľavo Kostol sv. Martina vpravo hore zrejme kostol klarisiek a takmer v strede pravdepodobne kostol františkánov. Miesto v tom čase 4 fungujúcich mestských brán sú znázornené len 3 (chýba Rybárska brána na juhu).
Bratislavský hrad (das haus ob Prespurck) je znázornený už ako pravidelný kastel – ak nejde len o schematické ale aspoň trochu reálne zobrazenie, tak už musí zohľadňovať situáciu na sklonku 20. či dokonca na začiatku 30. rokov 15. storočia, kedy Žigmund nechal zvaliť staršie stredoveké stavby na akropole a nechal ich nahradiť dvojposchodovým kastelovým palácom v tvare nepravidelného obdĺžnika.
Juraj Šedivý, 2021
Autorstvo a umelecký kontext: Farebná perokresba je dielom neznámeho iluminátora a jej predloha vznikla podľa Maxa Kratochwilla okolo 1421 – 1422 (sobáš rakúskeho arcivojvodu Albrechta II. s Alžbetou Luxemburskou – dcérou uhorského kráľa), no zachovaný plán vznikol až v druhej polovici 15. storočia.
Zdroj: Wien Museum.
Online dostupné: https://sammlung.wienmuseum.at/objekt/22-albertinischer-plan-nach-einer-vorlage-von-ca-142122/
Literatúra: OPLL, Ferdinand: Wien im Bild historischer Karten. Wien 1983, s. 80; https://www.geschichtewiki.wien.gv.at/Albertinischer_Plan_(1421/1422)