Staršie výskumy

Pri predstave o historickom vzhľade mesta Bratislavy pomáhajú najstaršie cestopisy alebo opisy (deskripcie) dobových cestovateľov.[1] K prvým odbornejším opisom mesta s topograficky presnejším určením domov patrí opis mesta a jeho okolia od Mateja Bela.[2] Ten zachytil ešte ranonovoveký stav pred búraním hradieb a rozšírením mesta.

Dôležitým míľnikom pri poznávaní vývoja mesta bolo viaczväzkové dielo historika Theodora (Tivadara) Ortvaya. Stredovekej topografii venoval takmer 400 strán druhého zväzku svojich monumentálnych Dejín mesta Bratislavy.[3] Čiastočne dobový stav zohľadňujúci však aj historický vývoj zachytil tento autor aj vo svojom populárnejšie koncipovanom diele Ulice a námestia Bratislavy.[4]

Za 1. ČSR sa dejinám mesta a urbanistickému vývoju venovalo len málo autorov. Za najvýznamnejšiu možno označiť štúdiu Jána Hofmana, v ktorej sa autor venoval asanovaným častiam mesta a čiastočne aj jeho topografickému vývoju.[5] Kratšiu ale dôležitú štúdiu možno nájsť v syntéze o vývoji stredovekých miest z pera Václava Mencla[6] ako aj v jeho spoločnej publikácii uverejnenej s s manželkou Dobroslavou.[7] 

Po druhej svetovej vojne došlo k rozvoju historiografie miest. V 1960-tych rokoch vyšla prvá odborná syntéza dejín mesta v slovenčine aj s kapitolami venovanými urbanizmu a architektúre (dušou projektu bola Darina Lehotská).[8] Predstavy o vývoji mesta sa menili najmä vďaka pomerne veľkorysým archeologickým výskumom v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia. Blížiace sa 700. výročie udelenia mestských privilégií Bratislave v roku 1991 bolo vhodnou dobou pre syntetizáciu poznatkov, o čo sa pokúsili hneď v troch publikáciách. Archeologické výskumy zhrnul kolektív autorov v archeologickej topografii mesta.[9] Z písomných a hlavne kartografických prameňov vychádzala historická topografia mesta od vtedajšieho riaditeľa mestského archívu Vladimíra Horvátha.[10] A pre urbanistický vývoj stredovekého mesta bol asi najprínosnejší útly katalóg Bratislava mešťana Wocha.[11] Už v novembri 1990 sa konal seminár Kultúrno-historická a sociologická topografia Bratislavy (15. – 16. 11. 1990), na ktorom vystúpilo vyše 20 autorov, žiaľ, zborník nevyšiel a ani druhý krok, ktorým by bolo vytvorenie tímu autorov syntetickej topografie, nevyšiel.[12] V súčasnosti asi najaktuálnejší text k počiatkom formovania mesta z urbanisticko-archeologického hľadiska predstavuje štúdia Branislava Lesáka v najnovších dejinách Bratislavy.[13]

Z obdobia druhej polovice 20. storočia treba medzi prelomovými prácami spomenúť aj len v rukopise zachované dielo Vendelína Jankovič (uložené v AMB a A PÚ SR), z ktorého vyšla len časť.[14] Dom za domom sa v ňom autor snažil zmapovať jednotlivé objekty od najstarších historických písomných správ až po jeho novšie pamiatkové prieskumy. Pre topografiu ranonovovekého mesta sa dá využiť práca Jána Holáka zameraná na 18. a 19. storočie.[15] Ranonovovekému mestu sa vo svojej diplomovej práci venoval Claude Baláž.[16]

Obrat k vizualizácii typický pre súčasnosť ilustruje vizuálne veľmi didaktické dielo autorského kolektívu občianskeho združenia Bratislavské ostrovy, ktorého spiritus movens bol Dušan Bada a vizuálnu stránku mal na starosti Peter Andráši. Ako architekti spolupracovali s odborníkmi a realizovali významný vedecko-popularizačný projekt, ktorého výsledkom bolo publikovanie kazety s veľkoplošnými vizualizáciami vytlačenými na papierových hárkoch.[17]  Zatiaľ čo mestotvorný proces v 13. storočí bol zachytený pomerne dobre, vrcholnostredoveké mesto 14. a neskorostredoveké (najmä po požiari a následnej prestavbe v polovici 15. storočia nebolo zobrazené vôbec. Podobne neboli zachytené ani veľké asanácie predmestí v rokoch 1529 a 1530.

Súčasný projekt Historický atlas mesta Bratislavy si nekladie za cieľ zachytiť komplexný vývoj osídlenia. V intenciách iných národných projektov historických atlasov miest chce ponúknuť kartografický pohľad na zlomové obdobia vo vývoji mesta (predurbánne obdobie, vznik mesta, rozvoj stredovekého sídla, zmeny v 16. a 17. stor. a napokon mesto na prahu moderny ilustrované najstarším štandardným katastrálnym plánom). Elektronická forma umožňuje jednotlivé mapy ako aj ich vrstvy vylepšovať, korigovať či dopĺňať. Taktiež bude v budúcnosti možné portál doplniť aj o veduty historického mesta.