Historické atlasy miest patria medzi hlavné výstupy európskej urbánnej historiografie (napr. v Nemecku do 300 atlasov, v Rakúsku takmer 70, existujú aj vo všetkých okolitých krajinách Slovenska. Začali sa vytvárať najmä v súvislosti s tzv. „spatial turn“ v historických vedách (užšia spolupráca s humánnou geografiou od cca. 60. rokov 20. stor.). Ich koordinácie a hlavne štandardizácie sa ujala Medzinárodná komisia pre dejiny miest (ICHT).
Štandardná štruktúra atlasov bola dohodnutá na stretnutí národných tímov v roku 1968 v Oxforde. Každý atlas sa mal skladať z niekoľkých častí: úvodných textových štúdií načrtávajúcich politický, ekonomický, ale najmä urbanistický vývoj mesta; z kartografickej zložky a z obrazovej zložky. Kartografickú časť tvorí prekreslený plán mesta podľa katastrálnych máp z predindustriálneho obdobia s vyznačením domových parciel (vzorom je stav obvykle z prvej najneskôr druhej polovice 19. storočia v mierke 1:2500), mapa okolia mesta z pokiaľ možno toho istého obdobia (1:25.000 alebo 1:50.000), súčasný plán mesta s parcelami (1:5.000) ako aj rekonštrukčné mapy urbanistického a sídlištného vývoja (1:5000). Napokon tretiu, obrazovú zložku historických atlasov miest tvoria reprodukcie historických plánov a máp ako aj vizuálne stvárnenia mesta – veduty. (viac tu)
„Digital turn“, ktorý našu spoločnosť ovplyvňuje približne poslednú generáciu, umožnil nové formy výstupov. Oproti starším projektom, ktoré svoje už klasicky publikované historické atlasy miest sprístupňovali či ešte sprístupňujú aj online no ako ukončené pdf-súbory, sme sa na Slovensku rozhodli vytvoriť historické atlasy našich miest rovno v digitálnej podobe ako interaktívne online-dostupné mapy.
Chronológia
Projekt inicioval prof. Juraj Šedivý z Katedry archívnictva a PVH na FiF UK. V roku 2016 uzatvoril spoluprácu s tímom prof. Martina Pekára z Katedry histórie, FF UPJŠ a podal spoločný projekt, ktorý podporila Agentúra pre vedu a výskum (APVV) počas rokov 2017 až 2021. Počas tohto obdobia vytvorili oba tímy podklady pre historický atlas Bratislavy (J. Šedivý, F. Federmayer, D. Gurňák, J. Valo, K. Bazelides, J. Vyhnánek) a Košíc (M. Pekár, Ľ. Kaminská, D. Magdoško, P. Fedorčák, A. Górka, L. Tokárová).
Cieľ
Centrálnym prvkom portálu je kartografické zobrazenie vo forme interaktívnych máp (užívateľ si môže vybrať konkrétnu mapu a na nej aktivovať alebo deaktivovať jej jednotlivé vrstvy). Zároveň s aktivovaním mapy resp. jej vrstvy dostane užívateľ základnú textovú informáciu k danej téme. Interaktivita máp sa prejavuje aj v mape samotnej – užívateľ si môže kliknúť na niektoré objekty a následne sa mu objaví krátky vysvetľujúci text k vybranému objektu.
Ďalšie práce
Spolu s historickým atlasom tímy pracovali aj na komplexnom pamäťovom portáli, ktorý predstavuje encyklopédiu a databázu prameňov k dejinám miest a obcí Slovenska – www.PamMap.sk .